Povstalo z popola

Pompeje

(zdroj obrázku: https://www.viator.com/en-IN/tours/Naples/Pompeii-and-Amalfi-Coast-Day-Trip-from-Naples/d508-5921POMPAMAL)

Dobre, tak históriu Pompeií –  respektíve minimálne ich dramatického konca – asi pozná každý, ergo som sa rozhodla, že ňou láskavého čitateľa zaťažovať nebudem (kytice a bonboniéry mi za to posielať nemusíte, ale môžete).

V každom prípade dôsledok tragického konca je fascinujúci. Asi nikde inde sa nezachovalo toľko podrobností a toľko každodenných detailov vtedajšieho života v rímskom impériu, ako práve v troskách opatrne vypiplaných spod sopečného popola.

Pôsobí to ohromujúco, celá tá bohatosť, farebnosť, množstvo civilizovaných detailov a umeleckých predmetov, hlavne, keď si človek uvedomí, že toto nebolo úplne mesto v prednej línii historického diania. V podstate to bolo mestečko, kam chodili rímsky veteráni tráviť pokojný dôchodok, ďaleko od otravného Veľkého Sveta, ale zase s dostatočnými službami a pohodlím.

Že Rimania pri svojom vpáde do antického sveta ho síce prevalcovali, ale z veľkej časti ho aj absorbovali, predovšetkým jeho kultúru, filozofiu, náboženstvo, návyky…a ďalej stavali na ňom, je tiež dejepisná látka základnej školy, ale to, čo to presne v detailoch znamenalo už mnohokrát nie.

Napríklad, že na absolútnej väčšine územia ríše bola komunikačným (a často aj úradným) jazykom nie latinčina, ale gréčtina. Prečo to spomínam? Agathó – meno miestneho parfuméra a mastičkára, na ktorého pamiatke sa značka rozhodla stavať je grécke, slovo „αγαθό“ znamená dobrý. Mohlo to byť jeho meno, jeho obchodná značka (alebo jednoducho značka jeho dielne). Je otázne, či to bol miestny remeselník (pôvodne boli Pompeje etruské, nie grécke – ale napríklad neďaleké mestečko Neapolis,  dnešný Neapol, pôvodne grécke bolo), alebo sa prisťahoval z inej časti impéria, alebo sa mu jednoducho meno páčilo.

A to je ďalšia vec, ktorú Rimania prebrali od Grékov a ďalej kultivovali. Vône. Vôňami boli Gréci úplne posadnutí. Parfémovali seba, parfémovali chrámy, parfémovali obytné priestory, parfémovali nábytok…používali parfémov toľko, že niektoré zákony, obzvlášť vo vojnových časoch museli v rámci šetrenia zdrojov nutných na obranu ríše spotrebu parfémov regulovať, obmedzovať, či priamo aspoň dočasne zakazovať. A Rimania v tom pokračovali. V spotrebe, aj v jej obmedzovaní v krízových časoch. A – ako v mnohých iných oblastiach – potiahli celú záležitosť ďalej. Kým Gréci používali predovšetkým jednodruhové vône, Rimania ich začali stále viac kombinovať. A vlastne asi prvýkrát v histórii začíname čítať o konkrétnych parfémových dielňach s väčšou, alebo menšou slávou, jednotlivých konkrétnych parfémoch so svojimi vlastnými názvami a receptúrami. Čo je v podstate základ parfémov a parfémových značiek, ako ich poznáme dnes.

Nová značka Agatho Parfums teda spojila dve miestne tradície. Tvorbou vôní sa inšpirovali pompejským mastičkárom a parfumérom a čo sa týka obalov, tak zase starou porcelánkou Real Fabbrica di Capodimonte, ktorú v oblasti v roku 1740 založil Karol Bourbonský, v tej dobe ako Karol IV., kráľ neapolský a sicílsky (neskôr vládol ako Karol III., kráľ španielsky). Jednotlivé vône značky sú inšpirované výjavmi a udalosťami Pompejí.

Tradície však nechávajú len v kvalite, materiáloch a ich luxusnom spracovaní. Výsledky sú navýsosť moderné a pozoruhodné.

Značka má v portfóliu zatiaľ 6 vôní, do rúk sa mi dostali vzorky týchto troch:

Casa dei Casti Amanti

Castiamanti

Parfém je inšpirovaný vilou „Casa dei Casti Amanti“ (Dom cudných milencov), nazvanou podľa zachovanej fresky, na ktorej sú zobrazení milenci pri hostine. Prečo sú nazvaní cudnými, to presne neviem, možno jednoducho preto, že v meste sa našlo dosť fresiek pomerne …explicitných.

Rýchly závan vavrínu s myrtou, trochu ako keď sa strihá živý plot a potom suchý, až prachový šafrán. Labdanum, veľa nesladkého labdana a do toho cigaretový dym. Cigareta bola zatípnutá pomerne rýchlo, aj keď ešte občas trochu zadymí a k labdanu sa pridal med. Hustý a kvetinový, ozdobený niekoľkými ružovými lupienkami. Jeho sladkosť postupne odchádza a labdanum čiastočne nahrádza studenšie  kadidlo s korením. Je to celé ako žiarivé neskoré popoludnie, ktoré sa preklopí do teplého večera a skončí chladnou letnou nocou.

Giardino di Ercole

Giardinodiercole

Táto vôňa je inšpirovaná vilou „Casa del Giardino di Ercole“ (Dom pri Herkulovej záhrade), respektíve teda tou Herkulovou záhradou – podľa Herkulovej sochy, ktorá v nej stála. Dom sa nazýva aj „Casa del Profumiere“ (Parfumérov dom), pretože v ňom bola umiestnená parfumérska dielňa. Preto je aj záhrada na dané pomery mimoriadne veľká – pestovali sa v nej kvety na použitie v parfémoch. Peľová analýza zatiaľ preukázala ruže, fialky a ľalie.

Najprv živica z osekaných tují, potom veľmi kvalitné kostolné kadidlo so suchým drevom. Veľmi, veľmi pekné kadidlo, tako pekné suché som cítila snáď len v St. Paul’s Cathedral v Londýne a v Church of the Holy Sepulchre v Jeruzaleme a z vôní v Shanaan od M.Micallef. Či je už pravé alebo nie (Agatho sa hlási k prírodným ingredienciám, tak by som asi tipovala pravé, ale u Shanaanu to bol vraj dojem vytvorený nejaký konkrétnym aldehydom), ale skoro ma zmieruje s koncom výroby toho Shanaanu, nad ktorým dlho plačem, už tomu chýba len trocha studeného kamenia. V každom prípade parfém, ktorý by som raz rada mala doma.

Rossopompeiano

Rosso Pompeiano je názov červeného odtieňa, ktorý je často používaný v zachovaných maľbách z Pompejí, a všeobecne v maľbách a freskách z rímskych čias. Daný odtieň bol získavaný zo surovín obsahujúcich oxid železa, čo mu dávalo charakteristické sfarbenie.

Vezmite starú dobrú Nirmalu od Molinardu, poctivú vyzretú vintage verziu, nie toto moderné veselé tintítko, čo sa pod tým názvom predáva teraz, ale ten pôvodný roh hojnosti plný vyzretého až jemne prezretého ovocia a kvetov v plnom rozkvete, pridajte poriadnu dávku kvalitného pomarančového kvetu, heliotropu a vanilky. Protřepat, nemíchat. Pôsobí veľmi pekne, hutne, šťavnato a netuctovo, napriek (podľa mňa) už zbytočnému kváziambrovému chvostíku. Heliotrop v zložení nie je príliš sladko-púdrovo-mandľový, skôr ide do sladkovetrového tónu, vzdialene, ale fakt len vzdialene pripomínajúceho sladké drievko. Dodáva to vôni malú trochu nostalgie a nadčasovosti. Pekné a nezameniteľné.

Z celej značky mám mimoriadne dobrý pocit. Robí na mňa dojem do detailov „vymazleného“ miláčika, či sa to týka obsahu, obalu, filozofie za ňou ukrytej, vo všetkých možných súvislostiach. Kvalita všade a to nie kvalita samoúčelná, ale vytvárajúca niečo unikátne, neobyčajné, niečo čo nezapadne.

Raz chcem mať niečo z toho doma. 

Lucia Dudláková